Potrebujem v lete zahriaƄ auto?
Auto zariadenie

Potrebujem v lete zahriaƄ auto?

Jednou z najvzruĆĄujĂșcejĆĄĂ­ch tĂ©m pre vodičov je debata o tom, či treba svojmu â€žĆŸeleznĂ©mu kamarĂĄtovi“ zahriaĆ„ motor. VĂ€ÄĆĄina sa priklåƈa k nĂĄzoru, ĆŸe tento postup je v zime nevyhnutnĂœ. Čo sa tĂœka teplĂ©ho obdobia roka, vodiči nevedia nĂĄjsĆ„ konsenzus, či je oteplenie prospeĆĄnĂ© alebo nie.

ModernĂ© autĂĄ jazdia na ĆĄtyri druhy paliva: benzĂ­n, naftu, plyn a elektrickĂœ, ako aj ich kombinĂĄcie. V tejto fĂĄze vĂœvoja automobilovĂ©ho priemyslu mĂĄ vĂ€ÄĆĄina ĂĄut benzĂ­novĂœ alebo naftovĂœ spaÄŸovacĂ­ motor.

V zĂĄvislosti od typu dodĂĄvky zmesi vzduch-palivo sa rozliĆĄujĂș dva typy benzĂ­novĂœch spaÄŸovacĂ­ch motorov:

  • karburĂĄtor (nasĂĄvanĂœ do spaÄŸovacej komory s rozdielom tlaku alebo pri beĆŸiacom kompresore);
  • vstrekovanie (elektronickĂœ systĂ©m vstrekuje zmes pomocou ĆĄpeciĂĄlnych trysiek).

KarburĂĄtorovĂ© motory sĂș starĆĄou verziou spaÄŸovacĂ­ch motorov, vĂ€ÄĆĄina (ak nie vĆĄetky) benzĂ­novĂœch ĂĄut mĂĄ dnes vstrekovač.

PokiaÄŸ ide o dieselovĂ© ICE, majĂș zĂĄsadne jednotnĂœ dizajn a lĂ­ĆĄia sa iba prĂ­tomnosĆ„ou turbodĂșchadla. Modely TDI sĂș vybavenĂ© touto funkciou, zatiaÄŸ čo HDI a SDI sĂș zariadenia atmosfĂ©rickĂ©ho typu. V kaĆŸdom prĂ­pade dieselovĂ© motory nemajĂș ĆĄpeciĂĄlny systĂ©m na zapaÄŸovanie paliva. MikrovĂœbuchy, ktorĂ© zabezpečujĂș spustenie spaÄŸovania, vznikajĂș v dĂŽsledku kompresie ĆĄpeciĂĄlnej motorovej nafty.

Elektromotory vyuĆŸĂ­vajĂș elektrickĂș energiu na pohon ĂĄut. NemajĂș ĆŸiadne pohyblivĂ© časti (piesty, karburĂĄtory), takĆŸe systĂ©m nie je potrebnĂ© zahrievaĆ„.

KarburĂĄtorovĂ© motory pracujĂș v 4 alebo 2 cykloch. Okrem toho sa dvojtaktnĂ© ICE dĂĄvajĂș hlavne na motorovĂ© pĂ­ly, kosy, motocykle atď. - zariadenia, ktorĂ© nemajĂș takĂ© Ć„aĆŸkĂ© zaĆ„aĆŸenie ako autĂĄ.

Takty jednĂ©ho pracovnĂ©ho cyklu beĆŸnĂ©ho osobnĂ©ho auta

  1. PrĂ­vod. NovĂĄ časĆ„ zmesi vstupuje do valca cez sacĂ­ ventil (benzĂ­n sa v poĆŸadovanom pomere zmieĆĄa so vzduchom v difĂșzore karburĂĄtora).
  2. Kompresia. Sacie a vĂœfukovĂ© ventily sĂș uzavretĂ©, piest spaÄŸovacej komory stláča zmes.
  3. RozĆĄĂ­renie. StlačenĂĄ zmes sa zapĂĄli iskrou zapaÄŸovacej sviečky. Plyny zĂ­skanĂ© v tomto procese posĂșvajĂș piest nahor a otáča kÄŸukovĂœ hriadeÄŸ. To zase roztáča kolesĂĄ.
  4. UvoÄŸnite. Cez otvorenĂœ vĂœfukovĂœ ventil sa valec zbavuje splodĂ­n horenia.

Ako je zrejmĂ© zo zjednoduĆĄenej schĂ©my činnosti spaÄŸovacieho motora, jeho činnosĆ„ zabezpečuje sprĂĄvne fungovanie karburĂĄtora a spaÄŸovacej komory. Tieto dva bloky sa zase skladajĂș z mnohĂœch malĂœch a stredne veÄŸkĂœch častĂ­, ktorĂ© sĂș neustĂĄle prĂ­stupnĂ© treniu.

V zĂĄsade ich dobre maĆŸe palivovĂĄ zmes. Do systĂ©mu sa tieĆŸ naleje ĆĄpeciĂĄlny olej, ktorĂœ chrĂĄni diely pred odieranĂ­m. Ale vo fĂĄze zapĂ­nania spaÄŸovacieho motora sĂș vĆĄetky prĂ­sady v studenom stave a nie sĂș schopnĂ© bleskovo vyplniĆ„ vĆĄetky potrebnĂ© plochy.

Zahrievanie spaÄŸovacieho motora vykonĂĄva tieto Ășlohy:

  • teplota oleja stĂșpa a v dĂŽsledku toho aj jeho tekutosĆ„;
  • vzduchovĂ© kanĂĄly karburĂĄtora sa zahrievajĂș;
  • SpaÄŸovacĂ­ motor dosahuje prevĂĄdzkovĂș teplotu (90 °C).

RoztopenĂœ olej sa ÄŸahko dostane do kaĆŸdĂ©ho rohu motora a prevodovky, premaĆŸe diely a znĂ­ĆŸi trenie. TeplĂœ ICE beĆŸĂ­ ÄŸahĆĄie a rovnomernejĆĄie.

V chladnom obdobĂ­, keď teplota klesne pod 0 °C, je nevyhnutnĂ© zahriatie spaÄŸovacieho motora karburĂĄtora. Čím silnejĆĄĂ­ je mrĂĄz, tĂœm je olej hustejĆĄĂ­ a horĆĄie sa ĆĄĂ­ri systĂ©mom. NĂĄsledne pri ĆĄtartovanĂ­ spaÄŸovacieho motora začína svoju prĂĄcu takmer nasucho.

PokiaÄŸ ide o teplĂș sezĂłnu, olej v systĂ©me je oveÄŸa teplejĆĄĂ­ ako v zime. MusĂ­m potom zahriaĆ„ motor? Odpoveď je skĂŽr ĂĄno ako nie. OkolitĂĄ teplota stĂĄle nedokĂĄĆŸe zohriaĆ„ olej do takĂ©ho stavu, aby sa voÄŸne ĆĄĂ­ril po celom systĂ©me.

Rozdiel medzi zimnĂœm a letnĂœm vykurovanĂ­m je len v dÄșĆŸke trvania procesu. SkĂșsenĂ­ vodiči radia v zime pred cestou zapnĂșĆ„ spaÄŸovacĂ­ motor na voÄŸnobeh na 10-15 minĂșt (v zĂĄvislosti od teploty okolia). V lete bude stačiĆ„ 1-1,5 minĂșty.

VstrekovacĂ­ spaÄŸovacĂ­ motor je progresĂ­vnejĆĄĂ­ ako karburĂĄtor, pretoĆŸe spotreba paliva v ƈom je oveÄŸa niĆŸĆĄia. Tieto zariadenia sĂș tieĆŸ vĂœkonnejĆĄie (v priemere o 7-10%).

VĂœrobcovia automobilov v pokynoch pre autĂĄ so vstrekovačom naznačujĂș, ĆŸe tieto vozidlĂĄ nepotrebujĂș zahrievanie v lete ani v zime. HlavnĂœm dĂŽvodom je, ĆŸe okolitĂĄ teplota neovplyvƈuje jeho prevĂĄdzku.

Napriek tomu skĂșsenĂ­ vodiči stĂĄle radia v lete ho zahriaĆ„ 30 sekĂșnd a v zime asi minĂștu alebo dve.

MotorovĂĄ nafta mĂĄ vysokĂș viskozitu a pri nĂ­zkych okolitĂœch teplotĂĄch sa sĆ„aĆŸuje ĆĄtartovanie spaÄŸovacieho motora, nehovoriac o odieranĂ­ častĂ­ systĂ©mu. Zahrievanie takĂ©hoto auta mĂĄ nasledujĂșce dĂŽsledky:

  • zlepĆĄuje zapaÄŸovanie;
  • zniĆŸuje parafinizĂĄciu paliva;
  • zahrieva palivovĂș zmes;
  • zlepĆĄuje atomizĂĄciu trysky.

To platĂ­ najmĂ€ v zime. SkĂșsenĂ­ vodiči vĆĄak odporĂșčajĂș aj v lete niekoÄŸkokrĂĄt zapnĂșĆ„ / vypnĂșĆ„ ĆŸeraviace sviečky, čím sa zohreje spaÄŸovacia komora. To nielen zlepĆĄuje vĂœkon spaÄŸovacieho motora, ale zĂĄroveƈ chrĂĄni jeho časti pred odieranĂ­m. To je dĂŽleĆŸitĂ© najmĂ€ pri modeloch ICE s označenĂ­m TDI (turbocharged).

V snahe uĆĄetriĆ„ na palive si mnohĂ­ vodiči montujĂș do auta LPG. Okrem vĆĄetkĂœch ostatnĂœch nuanciĂ­ spojenĂœch s ich prĂĄcou existuje neistota, či je potrebnĂ© pred jazdou zahriaĆ„ spaÄŸovacĂ­ motor.

Ć tartovanie naprĂĄzdno sa ĆĄtandardne vykonĂĄva na benzĂ­n. NasledujĂșce body vĆĄak umoĆŸĆˆujĂș aj plynovĂ© vykurovanie:

  • teplota vzduchu nad +5 ° ĐĄ;
  • plnĂĄ prevĂĄdzkyschopnosĆ„ spaÄŸovacieho motora;
  • striedavĂ© palivo na voÄŸnobeh (naprĂ­klad jedenkrĂĄt pouĆŸite plyn a ďalĆĄĂ­ch 1-4 pouĆŸite benzĂ­n).

Jedno je neodĆĄkriepiteÄŸnĂ© – v lete je potrebnĂ© zahriaĆ„ spaÄŸovacĂ­ motor na plyn.

ZhrnutĂ­m vyĆĄĆĄie uvedenĂœch informĂĄciĂ­ mĂŽĆŸeme konĆĄtatovaĆ„, ĆŸe v lete je nevyhnutnĂ© zahriaĆ„ karburĂĄtorovĂ© benzĂ­novĂ© motory, plynovĂ© a preplƈovanĂ© dieselovĂ© motory. Injektor a elektrickĂœ sĂș schopnĂ© efektĂ­vne fungovaĆ„ v teplom obdobĂ­ a bez zahrievania.

PridaƄ komentår