KrĂștiaci moment motora
Oprava auto

KrĂștiaci moment motora

Keď uĆŸ hovorĂ­me o najdĂŽleĆŸitejĆĄej automobilovej jednotke: motore, stalo sa zvykom povyĆĄovaĆ„ vĂœkon nad ostatnĂ© parametre. MedzitĂœm to nie sĂș vĂœkonovĂ© kapacity, ktorĂ© sĂș hlavnĂœmi charakteristikami elektrĂĄrne, ale jav nazĂœvanĂœ krĂștiaci moment. PotenciĂĄl akĂ©hokoÄŸvek automobilovĂ©ho motora je priamo určenĂœ touto hodnotou.

KrĂștiaci moment motora

Pojem krĂștiaceho momentu spaÄŸovacieho motora. ZloĆŸitĂ© jednoduchĂœmi slovami

KrĂștiaci moment vo vzĆ„ahu k automobilovĂœm motorom je sĂșčinom sily a ramena pĂĄky, alebo jednoduchĆĄie tlakovej sily piestu na ojnicu. TĂĄto sila sa meria v newtonmetroch a čím vyĆĄĆĄia je jej hodnota, tĂœm rĂœchlejĆĄie bude auto.

NavyĆĄe vĂœkon motora, vyjadrenĂœ vo wattoch, nie je nič inĂ© ako hodnota krĂștiaceho momentu motora v Newtonmetroch, vynĂĄsobenĂĄ rĂœchlosĆ„ou otáčania kÄŸukovĂ©ho hriadeÄŸa.

Predstavte si koƈa, ktorĂœ Ć„ahĂĄ Ć„aĆŸkĂ© sane a uviazne v priekope. Ć€ahanie sanĂ­ nebude fungovaĆ„, ak sa kÎƈ pokĂșsi vyskočiĆ„ z priekopy na Ășteku. Tu je potrebnĂ© vyvinĂșĆ„ určitĂ© Ășsilie, ktorĂœm bude krĂștiaci moment (km).

KrĂștiaci moment sa často zamieƈa s rĂœchlosĆ„ou kÄŸukovĂ©ho hriadeÄŸa. V skutočnosti ide o dva Ășplne odliĆĄnĂ© pojmy. VrĂĄĆ„me sa k prĂ­kladu koƈa uviaznutĂ©ho v priekope, frekvencia kroku by predstavovala rĂœchlosĆ„ motora a sila vyvinutĂĄ zvieraĆ„om pri pohybe počas kroku by v tomto prĂ­pade predstavovala krĂștiaci moment.

Faktory ovplyvƈujĂșce veÄŸkosĆ„ krĂștiacich momentov

Na prĂ­klade koƈa sa dĂĄ ÄŸahko uhĂĄdnuĆ„, ĆŸe v tomto prĂ­pade bude hodnota SM do značnej miery určenĂĄ svalovou hmotou zvieraĆ„a. PokiaÄŸ ide o spaÄŸovacĂ­ motor automobilu, tĂĄto hodnota zĂĄvisĂ­ od mnoĆŸstva prĂĄce elektrĂĄrne, ako aj od:

  • Ășroveƈ pracovnĂ©ho tlaku vo valcoch;
  • veÄŸkosĆ„ piestu;
  • priemer kÄŸukovĂ©ho hriadeÄŸa.

KrĂștiaci moment je najsilnejĆĄie zĂĄvislĂœ od vĂœtlaku a tlaku vo vnĂștri elektrĂĄrne a tĂĄto zĂĄvislosĆ„ je priamo ĂșmernĂĄ. InĂœmi slovami, motory s vysokĂœm objemom a tlakom majĂș zodpovedajĂșcim spĂŽsobom vysokĂœ krĂștiaci moment.

Existuje tieĆŸ priamy vzĆ„ah medzi KM a polomerom kÄŸuky kÄŸukovĂ©ho hriadeÄŸa. KonĆĄtrukcia modernĂœch automobilovĂœch motorov je vĆĄak takĂĄ, ĆŸe nedovoÄŸuje, aby sa hodnoty krĂștiaceho momentu veÄŸmi lĂ­ĆĄili, takĆŸe dizajnĂ©ri ICE majĂș malĂș prĂ­leĆŸitosĆ„ dosiahnuĆ„ vyĆĄĆĄĂ­ krĂștiaci moment v dĂŽsledku zakrivenia kÄŸukovĂ©ho hriadeÄŸa. Namiesto toho sa vĂœvojĂĄri obracajĂș na spĂŽsoby zvĂœĆĄenia krĂștiaceho momentu, ako je pouĆŸitie technolĂłgiĂ­ preplƈovania turbodĂșchadlom, zvĂœĆĄenie kompresnĂ©ho pomeru, optimalizĂĄcia spaÄŸovacieho procesu, pouĆŸitie ĆĄpeciĂĄlne navrhnutĂ©ho sacieho potrubia atď.

DĂŽleĆŸitĂ© je, ĆŸe KM stĂșpa s rastĂșcimi otáčkami motora, avĆĄak po dosiahnutĂ­ maxima v danom rozsahu krĂștiaci moment klesĂĄ, a to aj napriek plynulĂ©mu zvyĆĄovaniu otáčok kÄŸukovĂ©ho hriadeÄŸa.

KrĂștiaci moment motora

Vplyv krĂștiaceho momentu ICE na vĂœkon vozidla

MnoĆŸstvo krĂștiaceho momentu je prĂĄve tĂœm faktorom, ktorĂœ priamo určuje dynamiku zrĂœchlenia auta. Ak patrĂ­te medzi vĂĄĆĄnivĂœch automobilovĂœch nadĆĄencov, moĆŸno ste si vĆĄimli, ĆŸe rĂŽzne autĂĄ, no s rovnakou pohonnou jednotkou, sa na ceste sprĂĄvajĂș odliĆĄne. Alebo rĂĄdovo menej vĂœkonnĂ© auto na ceste predčí to, ktorĂ© mĂĄ pod kapotou viac konĂ­, a to aj pri porovnateÄŸnĂœch veÄŸkostiach a hmotnostiach ĂĄut. DĂŽvod spočíva prĂĄve v rozdiele krĂștiaceho momentu.

KonskĂĄ sila sa dĂĄ povaĆŸovaĆ„ za meradlo odolnosti motora. PrĂĄve tento ukazovateÄŸ určuje rĂœchlostnĂ© schopnosti auta. Ale keÄĆŸe krĂștiaci moment je druh sily, zĂĄvisĂ­ od jej veÄŸkosti a nie od počtu „koní“, ako rĂœchlo dokĂĄĆŸe auto dosiahnuĆ„ maximĂĄlnu povolenĂș rĂœchlosĆ„. Z tohto dĂŽvodu nie vĆĄetky vĂœkonnĂ© autĂĄ majĂș dobrĂș dynamiku zrĂœchlenia a tie, ktorĂ© dokĂĄĆŸu zrĂœchliĆ„ rĂœchlejĆĄie ako inĂ©, nemusia byĆ„ nevyhnutne vybavenĂ© vĂœkonnĂœm motorom.

SamotnĂœ vysokĂœ krĂștiaci moment vĆĄak nezaručuje vynikajĂșcu dynamiku stroja. Koniec koncov, okrem inĂ©ho, ​​dynamika zvyĆĄovania rĂœchlosti, ako aj schopnosĆ„ vozidla rĂœchlo prekonaĆ„ svahy sekciĂ­, zĂĄvisia od prevĂĄdzkovĂ©ho rozsahu elektrĂĄrne, prevodovĂœch pomerov a odozvy akcelerĂĄtora. Spolu s tĂœm je potrebnĂ© poznamenaĆ„, ĆŸe moment je vĂœrazne znĂ­ĆŸenĂœ v dĂŽsledku mnoĆŸstva protichodnĂœch javov: valivĂ© sily kolies a trenie v rĂŽznych častiach vozidla v dĂŽsledku aerodynamiky a inĂœch javov.

KrĂștiaci moment vs vĂœkon. VzĆ„ah k dynamike vozidla

VĂœkon je derivĂĄtom takĂ©ho javu ako je krĂștiaci moment, vyjadruje prĂĄcu elektrĂĄrne vykonanĂș v danom časovom okamihu. A keÄĆŸe KM zosobƈuje priamu činnosĆ„ motora, veÄŸkosĆ„ momentu v zodpovedajĂșcom časovom obdobĂ­ sa odrĂĄĆŸa vo forme vĂœkonu.

NasledujĂșci vzorec vĂĄm umoĆŸĆˆuje vizuĂĄlne vidieĆ„ vzĆ„ah medzi vĂœkonom a KM:

P=M*N/9549

Kde: P vo vzorci je vĂœkon, M je krĂștiaci moment, N sĂș otáčky motora a 9549 je konverznĂœ faktor pre N na radiĂĄny za sekundu. VĂœsledkom vĂœpočtov pomocou tohto vzorca bude číslo v kilowattoch. Keď potrebujete previesĆ„ vĂœsledok na konskĂ© sily, vĂœslednĂ© číslo sa vynĂĄsobĂ­ 1,36.

KrĂștiaci moment je v podstate vĂœkon pri čiastkovĂœch otáčkach, naprĂ­klad pri predbiehanĂ­. VĂœkon stĂșpa so zvyĆĄujĂșcim sa krĂștiacim momentom a čím je tento parameter vyĆĄĆĄĂ­, tĂœm vĂ€ÄĆĄia je rezerva kinetickej energie, tĂœm ÄŸahĆĄie auto prekonĂĄva sily naƈ pĂŽsobiace a tĂœm lepĆĄie mĂĄ dynamickĂ© vlastnosti.

Je dĂŽleĆŸitĂ© si uvedomiĆ„, ĆŸe vĂœkon dosiahne svoje maximĂĄlne hodnoty nie okamĆŸite, ale postupne. Koniec koncov, auto sa rozbehne na minimĂĄlnu rĂœchlosĆ„ a potom sa rĂœchlosĆ„ zvĂœĆĄi. Tu nastupuje sila zvanĂĄ krĂștiaci moment a prĂĄve tĂĄ určuje časovĂœ Ășsek, počas ktorĂ©ho auto dosiahne svoj maximĂĄlny vĂœkon, alebo inak povedanĂ© dynamiku vo vysokĂœch otáčkach.

KrĂștiaci moment motora

Z toho vyplĂœva, ĆŸe auto s vĂœkonnejĆĄou pohonnou jednotkou, ale nie dostatočne vysokĂœm krĂștiacim momentom, bude v zrĂœchlenĂ­ horĆĄie ako model s motorom, ktorĂœ sa naopak nemĂŽĆŸe pochvĂĄliĆ„ dobrĂœm vĂœkonom, ale predčí konkurenta vo dvojici. . Čím vĂ€ÄĆĄĂ­ Ć„ah, tĂœm sa sila prenĂĄĆĄa na hnacie kolesĂĄ a čím bohatĆĄĂ­ je rozsah otáčok elektrocentrĂĄly, v ktorom sa dosahuje vysokĂœ KM, tĂœm rĂœchlejĆĄie auto zrĂœchÄŸuje.

SĂșčasne je existencia krĂștiaceho momentu moĆŸnĂĄ bez vĂœkonu, ale existencia vĂœkonu bez krĂștiaceho momentu nie. Predstavte si, ĆŸe nĂĄĆĄ kÎƈ a sane uviazli v blate. VĂœkon produkovanĂœ koƈom v tej chvĂ­li bude nulovĂœ, ale krĂștiaci moment (snaĆŸenie sa dostaĆ„ von, Ć„ahanie), hoci nestačí na pohyb, bude prĂ­tomnĂœ.

DieselovĂœ moment

Ak porovnĂĄme benzĂ­novĂ© elektrĂĄrne s dieselovĂœmi, tak ich charakteristickĂœm znakom (vĆĄetky bez vĂœnimky) je vyĆĄĆĄĂ­ krĂștiaci moment s menĆĄĂ­m vĂœkonom.

BenzĂ­novĂœ spaÄŸovacĂ­ motor dosahuje maximĂĄlne hodnoty KM pri troch aĆŸ ĆĄtyroch tisĂ­coch otáčok za minĂștu, ale potom je schopnĂœ rĂœchlo zvĂœĆĄiĆ„ vĂœkon na sedem aĆŸ osem tisĂ­c otáčok za minĂștu. Rozsah otáčok kÄŸukovĂ©ho hriadeÄŸa naftovĂ©ho motora je zvyčajne obmedzenĂœ na tri aĆŸ pÀƄ tisĂ­c. V dieselovĂœch jednotkĂĄch je vĆĄak zdvih piestu dlhĆĄĂ­, kompresnĂœ pomer a ďalĆĄie ĆĄpecifickĂ© charakteristiky spaÄŸovania paliva sĂș vyĆĄĆĄie, čo poskytuje nielen vĂ€ÄĆĄĂ­ krĂștiaci moment v porovnanĂ­ s benzĂ­novĂœmi jednotkami, ale aj prĂ­tomnosĆ„ tohto Ășsilia prakticky od voÄŸnobehu.

Z tohto dĂŽvodu nemĂĄ zmysel dosahovaĆ„ zvĂœĆĄenĂœ vĂœkon dieselovĂœch motorov - spoÄŸahlivĂĄ a cenovo dostupnĂĄ trakcia „zdola“, vysokĂĄ ĂșčinnosĆ„ a palivovĂĄ ĂșčinnosĆ„ Ășplne vyrovnĂĄvajĂș rozdiel medzi tĂœmito spaÄŸovacĂ­mi motormi a benzĂ­novĂœmi motormi, a to z hÄŸadiska ukazovateÄŸov vĂœkonu aj rĂœchlostnĂœ potenciĂĄl.

Vlastnosti sprĂĄvneho zrĂœchlenia vozidla. Ako zo svojho auta vyĆ„aĆŸiĆ„ maximum

SprĂĄvna akcelerĂĄcia je zaloĆŸenĂĄ na schopnosti pracovaĆ„ s prevodovkou a dodrĆŸiavaĆ„ princĂ­p „od maximĂĄlneho krĂștiaceho momentu k maximĂĄlnemu vĂœkonu“. To znamenĂĄ, ĆŸe najlepĆĄiu dynamiku zrĂœchlenia automobilu je moĆŸnĂ© dosiahnuĆ„ iba udrĆŸiavanĂ­m otáčok kÄŸukovĂ©ho hriadeÄŸa v rozsahu hodnĂŽt, pri ktorĂœch KM dosahuje svoje maximum. Je veÄŸmi dĂŽleĆŸitĂ©, aby sa otáčky zhodovali s vrcholom krĂștiaceho momentu, ale musĂ­ existovaĆ„ rezerva na jeho zvĂœĆĄenie. Ak zrĂœchlite na rĂœchlosti nad maximĂĄlny vĂœkon, dynamika zrĂœchlenia bude menĆĄia.

Rozsah otáčok zodpovedajĂșci maximĂĄlnemu krĂștiacemu momentu je určenĂœ charakteristikou motora.

VĂœber motora. Čo je lepĆĄie - vysokĂœ krĂștiaci moment alebo zvĂœĆĄenĂœ vĂœkon?

Ak nakreslĂ­me poslednĂœ riadok pod vĆĄetkĂœm vyĆĄĆĄie uvedenĂœm, je zrejmĂ©, ĆŸe:

  • krĂștiaci moment je kÄŸĂșčovĂœm faktorom charakterizujĂșcim schopnosti elektrĂĄrne;
  • vĂœkon je derivĂĄtom KM a teda sekundĂĄrnou charakteristikou motora;
  • priamu zĂĄvislosĆ„ vĂœkonu od krĂștiaceho momentu moĆŸno vidieĆ„ vo vzorci odvodenom fyzikmi P (vĂœkon) \uXNUMXd M (krĂștiaci moment) * n (otáčky kÄŸukovĂ©ho hriadeÄŸa za minĂștu).

Pri vĂœbere medzi motorom s vĂ€ÄĆĄĂ­m vĂœkonom, ale menĆĄĂ­m krĂștiacim momentom a motorom s vĂ€ÄĆĄĂ­m počtom KM, ale menĆĄĂ­m vĂœkonom bude teda prevlĂĄdaĆ„ druhĂĄ moĆŸnosĆ„. Iba takĂœto motor vĂĄm umoĆŸnĂ­ vyuĆŸiĆ„ plnĂœ potenciĂĄl auta.

ZĂĄroveƈ nesmieme zabudnĂșĆ„ na vzĆ„ah medzi dynamickou charakteristikou auta a faktormi ako odozva plynu a prevodovka. NajlepĆĄou moĆŸnosĆ„ou by bola takĂĄ, ktorĂĄ mĂĄ nielen motor s vysokĂœm krĂștiacim momentom, ale aj najmenĆĄie oneskorenie medzi stlačenĂ­m plynovĂ©ho pedĂĄlu a reakciou motora a prevodovku s krĂĄtkymi prevodovĂœmi pomermi. PrĂ­tomnosĆ„ tĂœchto prvkov kompenzuje nĂ­zky vĂœkon motora, čo spĂŽsobuje, ĆŸe vozidlo zrĂœchÄŸuje rĂœchlejĆĄie ako auto s motorom podobnej konĆĄtrukcie, ale s menĆĄou trakciou.

PridaƄ komentår