KrĂștiaci moment motora
Obsah
- Pojem krĂștiaceho momentu spaÄŸovacieho motora. ZloĆŸitĂ© jednoduchĂœmi slovami
- Faktory ovplyvĆujĂșce veÄŸkosĆ„ krĂștiacich momentov
- Vplyv krĂștiaceho momentu ICE na vĂœkon vozidla
- KrĂștiaci moment vs vĂœkon. VzĆ„ah k dynamike vozidla
- DieselovĂœ moment
- Vlastnosti sprĂĄvneho zrĂœchlenia vozidla. Ako zo svojho auta vyĆ„aĆŸiĆ„ maximum
- VĂœber motora. Äo je lepĆĄie - vysokĂœ krĂștiaci moment alebo zvĂœĆĄenĂœ vĂœkon?
KeÄ uĆŸ hovorĂme o najdĂŽleĆŸitejĆĄej automobilovej jednotke: motore, stalo sa zvykom povyĆĄovaĆ„ vĂœkon nad ostatnĂ© parametre. MedzitĂœm to nie sĂș vĂœkonovĂ© kapacity, ktorĂ© sĂș hlavnĂœmi charakteristikami elektrĂĄrne, ale jav nazĂœvanĂœ krĂștiaci moment. PotenciĂĄl akĂ©hokoÄŸvek automobilovĂ©ho motora je priamo urÄenĂœ touto hodnotou.
Pojem krĂștiaceho momentu spaÄŸovacieho motora. ZloĆŸitĂ© jednoduchĂœmi slovami
KrĂștiaci moment vo vzĆ„ahu k automobilovĂœm motorom je sĂșÄinom sily a ramena pĂĄky, alebo jednoduchĆĄie tlakovej sily piestu na ojnicu. TĂĄto sila sa meria v newtonmetroch a ÄĂm vyĆĄĆĄia je jej hodnota, tĂœm rĂœchlejĆĄie bude auto.
NavyĆĄe vĂœkon motora, vyjadrenĂœ vo wattoch, nie je niÄ inĂ© ako hodnota krĂștiaceho momentu motora v Newtonmetroch, vynĂĄsobenĂĄ rĂœchlosĆ„ou otĂĄÄania kÄŸukovĂ©ho hriadeÄŸa.
Predstavte si koĆa, ktorĂœ Ć„ahĂĄ Ć„aĆŸkĂ© sane a uviazne v priekope. Ć€ahanie sanĂ nebude fungovaĆ„, ak sa kĂŽĆ pokĂșsi vyskoÄiĆ„ z priekopy na Ășteku. Tu je potrebnĂ© vyvinĂșĆ„ urÄitĂ© Ășsilie, ktorĂœm bude krĂștiaci moment (km).
KrĂștiaci moment sa Äasto zamieĆa s rĂœchlosĆ„ou kÄŸukovĂ©ho hriadeÄŸa. V skutoÄnosti ide o dva Ășplne odliĆĄnĂ© pojmy. VrĂĄĆ„me sa k prĂkladu koĆa uviaznutĂ©ho v priekope, frekvencia kroku by predstavovala rĂœchlosĆ„ motora a sila vyvinutĂĄ zvieraĆ„om pri pohybe poÄas kroku by v tomto prĂpade predstavovala krĂștiaci moment.
Faktory ovplyvĆujĂșce veÄŸkosĆ„ krĂștiacich momentov
Na prĂklade koĆa sa dĂĄ ÄŸahko uhĂĄdnuĆ„, ĆŸe v tomto prĂpade bude hodnota SM do znaÄnej miery urÄenĂĄ svalovou hmotou zvieraĆ„a. PokiaÄŸ ide o spaÄŸovacĂ motor automobilu, tĂĄto hodnota zĂĄvisĂ od mnoĆŸstva prĂĄce elektrĂĄrne, ako aj od:
- ĂșroveĆ pracovnĂ©ho tlaku vo valcoch;
- veÄŸkosĆ„ piestu;
- priemer kÄŸukovĂ©ho hriadeÄŸa.
KrĂștiaci moment je najsilnejĆĄie zĂĄvislĂœ od vĂœtlaku a tlaku vo vnĂștri elektrĂĄrne a tĂĄto zĂĄvislosĆ„ je priamo ĂșmernĂĄ. InĂœmi slovami, motory s vysokĂœm objemom a tlakom majĂș zodpovedajĂșcim spĂŽsobom vysokĂœ krĂștiaci moment.
Existuje tieĆŸ priamy vzĆ„ah medzi KM a polomerom kÄŸuky kÄŸukovĂ©ho hriadeÄŸa. KonĆĄtrukcia modernĂœch automobilovĂœch motorov je vĆĄak takĂĄ, ĆŸe nedovoÄŸuje, aby sa hodnoty krĂștiaceho momentu veÄŸmi lĂĆĄili, takĆŸe dizajnĂ©ri ICE majĂș malĂș prĂleĆŸitosĆ„ dosiahnuĆ„ vyĆĄĆĄĂ krĂștiaci moment v dĂŽsledku zakrivenia kÄŸukovĂ©ho hriadeÄŸa. Namiesto toho sa vĂœvojĂĄri obracajĂș na spĂŽsoby zvĂœĆĄenia krĂștiaceho momentu, ako je pouĆŸitie technolĂłgiĂ preplĆovania turbodĂșchadlom, zvĂœĆĄenie kompresnĂ©ho pomeru, optimalizĂĄcia spaÄŸovacieho procesu, pouĆŸitie ĆĄpeciĂĄlne navrhnutĂ©ho sacieho potrubia atÄ.
DĂŽleĆŸitĂ© je, ĆŸe KM stĂșpa s rastĂșcimi otĂĄÄkami motora, avĆĄak po dosiahnutĂ maxima v danom rozsahu krĂștiaci moment klesĂĄ, a to aj napriek plynulĂ©mu zvyĆĄovaniu otĂĄÄok kÄŸukovĂ©ho hriadeÄŸa.
Vplyv krĂștiaceho momentu ICE na vĂœkon vozidla
MnoĆŸstvo krĂștiaceho momentu je prĂĄve tĂœm faktorom, ktorĂœ priamo urÄuje dynamiku zrĂœchlenia auta. Ak patrĂte medzi vĂĄĆĄnivĂœch automobilovĂœch nadĆĄencov, moĆŸno ste si vĆĄimli, ĆŸe rĂŽzne autĂĄ, no s rovnakou pohonnou jednotkou, sa na ceste sprĂĄvajĂș odliĆĄne. Alebo rĂĄdovo menej vĂœkonnĂ© auto na ceste predÄĂ to, ktorĂ© mĂĄ pod kapotou viac konĂ, a to aj pri porovnateÄŸnĂœch veÄŸkostiach a hmotnostiach ĂĄut. DĂŽvod spoÄĂva prĂĄve v rozdiele krĂștiaceho momentu.
KonskĂĄ sila sa dĂĄ povaĆŸovaĆ„ za meradlo odolnosti motora. PrĂĄve tento ukazovateÄŸ urÄuje rĂœchlostnĂ© schopnosti auta. Ale keÄĆŸe krĂștiaci moment je druh sily, zĂĄvisĂ od jej veÄŸkosti a nie od poÄtu âkonĂâ, ako rĂœchlo dokĂĄĆŸe auto dosiahnuĆ„ maximĂĄlnu povolenĂș rĂœchlosĆ„. Z tohto dĂŽvodu nie vĆĄetky vĂœkonnĂ© autĂĄ majĂș dobrĂș dynamiku zrĂœchlenia a tie, ktorĂ© dokĂĄĆŸu zrĂœchliĆ„ rĂœchlejĆĄie ako inĂ©, nemusia byĆ„ nevyhnutne vybavenĂ© vĂœkonnĂœm motorom.
SamotnĂœ vysokĂœ krĂștiaci moment vĆĄak nezaruÄuje vynikajĂșcu dynamiku stroja. Koniec koncov, okrem inĂ©ho, ââdynamika zvyĆĄovania rĂœchlosti, ako aj schopnosĆ„ vozidla rĂœchlo prekonaĆ„ svahy sekciĂ, zĂĄvisia od prevĂĄdzkovĂ©ho rozsahu elektrĂĄrne, prevodovĂœch pomerov a odozvy akcelerĂĄtora. Spolu s tĂœm je potrebnĂ© poznamenaĆ„, ĆŸe moment je vĂœrazne znĂĆŸenĂœ v dĂŽsledku mnoĆŸstva protichodnĂœch javov: valivĂ© sily kolies a trenie v rĂŽznych Äastiach vozidla v dĂŽsledku aerodynamiky a inĂœch javov.
KrĂștiaci moment vs vĂœkon. VzĆ„ah k dynamike vozidla
VĂœkon je derivĂĄtom takĂ©ho javu ako je krĂștiaci moment, vyjadruje prĂĄcu elektrĂĄrne vykonanĂș v danom Äasovom okamihu. A keÄĆŸe KM zosobĆuje priamu ÄinnosĆ„ motora, veÄŸkosĆ„ momentu v zodpovedajĂșcom Äasovom obdobĂ sa odrĂĄĆŸa vo forme vĂœkonu.
NasledujĂșci vzorec vĂĄm umoĆŸĆuje vizuĂĄlne vidieĆ„ vzĆ„ah medzi vĂœkonom a KM:
P=M*N/9549
Kde: P vo vzorci je vĂœkon, M je krĂștiaci moment, N sĂș otĂĄÄky motora a 9549 je konverznĂœ faktor pre N na radiĂĄny za sekundu. VĂœsledkom vĂœpoÄtov pomocou tohto vzorca bude ÄĂslo v kilowattoch. KeÄ potrebujete previesĆ„ vĂœsledok na konskĂ© sily, vĂœslednĂ© ÄĂslo sa vynĂĄsobĂ 1,36.
KrĂștiaci moment je v podstate vĂœkon pri ÄiastkovĂœch otĂĄÄkach, naprĂklad pri predbiehanĂ. VĂœkon stĂșpa so zvyĆĄujĂșcim sa krĂștiacim momentom a ÄĂm je tento parameter vyĆĄĆĄĂ, tĂœm vĂ€ÄĆĄia je rezerva kinetickej energie, tĂœm ÄŸahĆĄie auto prekonĂĄva sily naĆ pĂŽsobiace a tĂœm lepĆĄie mĂĄ dynamickĂ© vlastnosti.
Je dĂŽleĆŸitĂ© si uvedomiĆ„, ĆŸe vĂœkon dosiahne svoje maximĂĄlne hodnoty nie okamĆŸite, ale postupne. Koniec koncov, auto sa rozbehne na minimĂĄlnu rĂœchlosĆ„ a potom sa rĂœchlosĆ„ zvĂœĆĄi. Tu nastupuje sila zvanĂĄ krĂștiaci moment a prĂĄve tĂĄ urÄuje ÄasovĂœ Ășsek, poÄas ktorĂ©ho auto dosiahne svoj maximĂĄlny vĂœkon, alebo inak povedanĂ© dynamiku vo vysokĂœch otĂĄÄkach.
Z toho vyplĂœva, ĆŸe auto s vĂœkonnejĆĄou pohonnou jednotkou, ale nie dostatoÄne vysokĂœm krĂștiacim momentom, bude v zrĂœchlenĂ horĆĄie ako model s motorom, ktorĂœ sa naopak nemĂŽĆŸe pochvĂĄliĆ„ dobrĂœm vĂœkonom, ale predÄĂ konkurenta vo dvojici. . ÄĂm vĂ€ÄĆĄĂ Ć„ah, tĂœm sa sila prenĂĄĆĄa na hnacie kolesĂĄ a ÄĂm bohatĆĄĂ je rozsah otĂĄÄok elektrocentrĂĄly, v ktorom sa dosahuje vysokĂœ KM, tĂœm rĂœchlejĆĄie auto zrĂœchÄŸuje.
SĂșÄasne je existencia krĂștiaceho momentu moĆŸnĂĄ bez vĂœkonu, ale existencia vĂœkonu bez krĂștiaceho momentu nie. Predstavte si, ĆŸe nĂĄĆĄ kĂŽĆ a sane uviazli v blate. VĂœkon produkovanĂœ koĆom v tej chvĂli bude nulovĂœ, ale krĂștiaci moment (snaĆŸenie sa dostaĆ„ von, Ć„ahanie), hoci nestaÄĂ na pohyb, bude prĂtomnĂœ.
DieselovĂœ moment
Ak porovnĂĄme benzĂnovĂ© elektrĂĄrne s dieselovĂœmi, tak ich charakteristickĂœm znakom (vĆĄetky bez vĂœnimky) je vyĆĄĆĄĂ krĂștiaci moment s menĆĄĂm vĂœkonom.
BenzĂnovĂœ spaÄŸovacĂ motor dosahuje maximĂĄlne hodnoty KM pri troch aĆŸ ĆĄtyroch tisĂcoch otĂĄÄok za minĂștu, ale potom je schopnĂœ rĂœchlo zvĂœĆĄiĆ„ vĂœkon na sedem aĆŸ osem tisĂc otĂĄÄok za minĂștu. Rozsah otĂĄÄok kÄŸukovĂ©ho hriadeÄŸa naftovĂ©ho motora je zvyÄajne obmedzenĂœ na tri aĆŸ pÀƄ tisĂc. V dieselovĂœch jednotkĂĄch je vĆĄak zdvih piestu dlhĆĄĂ, kompresnĂœ pomer a ÄalĆĄie ĆĄpecifickĂ© charakteristiky spaÄŸovania paliva sĂș vyĆĄĆĄie, Äo poskytuje nielen vĂ€ÄĆĄĂ krĂștiaci moment v porovnanĂ s benzĂnovĂœmi jednotkami, ale aj prĂtomnosĆ„ tohto Ășsilia prakticky od voÄŸnobehu.
Z tohto dĂŽvodu nemĂĄ zmysel dosahovaĆ„ zvĂœĆĄenĂœ vĂœkon dieselovĂœch motorov - spoÄŸahlivĂĄ a cenovo dostupnĂĄ trakcia âzdolaâ, vysokĂĄ ĂșÄinnosĆ„ a palivovĂĄ ĂșÄinnosĆ„ Ășplne vyrovnĂĄvajĂș rozdiel medzi tĂœmito spaÄŸovacĂmi motormi a benzĂnovĂœmi motormi, a to z hÄŸadiska ukazovateÄŸov vĂœkonu aj rĂœchlostnĂœ potenciĂĄl.
Vlastnosti sprĂĄvneho zrĂœchlenia vozidla. Ako zo svojho auta vyĆ„aĆŸiĆ„ maximum
SprĂĄvna akcelerĂĄcia je zaloĆŸenĂĄ na schopnosti pracovaĆ„ s prevodovkou a dodrĆŸiavaĆ„ princĂp âod maximĂĄlneho krĂștiaceho momentu k maximĂĄlnemu vĂœkonuâ. To znamenĂĄ, ĆŸe najlepĆĄiu dynamiku zrĂœchlenia automobilu je moĆŸnĂ© dosiahnuĆ„ iba udrĆŸiavanĂm otĂĄÄok kÄŸukovĂ©ho hriadeÄŸa v rozsahu hodnĂŽt, pri ktorĂœch KM dosahuje svoje maximum. Je veÄŸmi dĂŽleĆŸitĂ©, aby sa otĂĄÄky zhodovali s vrcholom krĂștiaceho momentu, ale musĂ existovaĆ„ rezerva na jeho zvĂœĆĄenie. Ak zrĂœchlite na rĂœchlosti nad maximĂĄlny vĂœkon, dynamika zrĂœchlenia bude menĆĄia.
Rozsah otĂĄÄok zodpovedajĂșci maximĂĄlnemu krĂștiacemu momentu je urÄenĂœ charakteristikou motora.
VĂœber motora. Äo je lepĆĄie - vysokĂœ krĂștiaci moment alebo zvĂœĆĄenĂœ vĂœkon?
Ak nakreslĂme poslednĂœ riadok pod vĆĄetkĂœm vyĆĄĆĄie uvedenĂœm, je zrejmĂ©, ĆŸe:
- krĂștiaci moment je kÄŸĂșÄovĂœm faktorom charakterizujĂșcim schopnosti elektrĂĄrne;
- vĂœkon je derivĂĄtom KM a teda sekundĂĄrnou charakteristikou motora;
- priamu zĂĄvislosĆ„ vĂœkonu od krĂștiaceho momentu moĆŸno vidieĆ„ vo vzorci odvodenom fyzikmi P (vĂœkon) \uXNUMXd M (krĂștiaci moment) * n (otĂĄÄky kÄŸukovĂ©ho hriadeÄŸa za minĂștu).
Pri vĂœbere medzi motorom s vĂ€ÄĆĄĂm vĂœkonom, ale menĆĄĂm krĂștiacim momentom a motorom s vĂ€ÄĆĄĂm poÄtom KM, ale menĆĄĂm vĂœkonom bude teda prevlĂĄdaĆ„ druhĂĄ moĆŸnosĆ„. Iba takĂœto motor vĂĄm umoĆŸnĂ vyuĆŸiĆ„ plnĂœ potenciĂĄl auta.
ZĂĄroveĆ nesmieme zabudnĂșĆ„ na vzĆ„ah medzi dynamickou charakteristikou auta a faktormi ako odozva plynu a prevodovka. NajlepĆĄou moĆŸnosĆ„ou by bola takĂĄ, ktorĂĄ mĂĄ nielen motor s vysokĂœm krĂștiacim momentom, ale aj najmenĆĄie oneskorenie medzi stlaÄenĂm plynovĂ©ho pedĂĄlu a reakciou motora a prevodovku s krĂĄtkymi prevodovĂœmi pomermi. PrĂtomnosĆ„ tĂœchto prvkov kompenzuje nĂzky vĂœkon motora, Äo spĂŽsobuje, ĆŸe vozidlo zrĂœchÄŸuje rĂœchlejĆĄie ako auto s motorom podobnej konĆĄtrukcie, ale s menĆĄou trakciou.