Ako jazdiƄ, aby ste nepokazili auto aj seba?
Obsluha strojov

Ako jazdiƄ, aby ste nepokazili auto aj seba?

Ako jazdiĆ„, aby ste nepokazili auto aj seba? Zdalo sa mi to ako triviĂĄlna otĂĄzka. Je to vĆĄak triviĂĄlne len pre tĂœch pĂĄr, ktorĂ­ so ĆĄirokĂœmi technickĂœmi znalosĆ„ami a dobrĂœmi vodičskĂœmi skĂșsenosĆ„ami vedia, ako fungujĂș mechanizmy auta a kedy hrozĂ­, ĆŸe vodič nad nĂ­m stratĂ­ kontrolu.

Pre veÄŸkĂ© mnoĆŸstvo pouĆŸĂ­vateÄŸov je vĆĄak auto ďalĆĄĂ­m zariadenĂ­m, ktorĂ© ponĂșka civilizovanĂœ svet. A hoci je dnes pouĆŸĂ­vanie auta veÄŸmi jednoduchĂ©, vyĆŸaduje si to určitĂș zodpovednosĆ„. Znie to desivo, ale vedie nĂĄs raketa, ktorĂĄ často vĂĄĆŸi aj viac ako tisĂ­c kilogramov a bez problĂ©mov ju zrĂœchlime na rĂœchlosĆ„ viac ako sto kilometrov za hodinu. Aby to bolo moĆŸnĂ© a zĂĄroveƈ jednoduchĆĄie, autĂĄ uĆŸ vyĆĄe sto rokov prechĂĄdzajĂș neustĂĄlou metamorfĂłzou. VyvĂ­jajĂș sa technolĂłgie, rieĆĄenia a mechanizmy. Nie je to tak dĂĄvno, čo ĆĄiroko chĂĄpanĂĄ elektronika vstĂșpila do automobilovĂ©ho priemyslu. To vĆĄetko vĂĄs nĂști zvyknĂșĆ„ si na ÄŸahkĂ© riadenie.

Od začiatku existencie „kočiarov bez koní“ aĆŸ po sĂșčasnosĆ„ je vĆĄak najdĂŽleĆŸitejĆĄĂ­ a zĂĄroveƈ najzloĆŸitejĆĄĂ­ „mechanizmus“ umiestnenĂœ medzi operadlom sedadla a volantom. Toto je samotnĂœ vodič. VĆĄetko zĂĄvisĂ­ od jeho schopnostĂ­, vedomostĂ­, skĂșsenostĂ­, kondĂ­cie a predovĆĄetkĂœm zodpovednosti. Je to vodič, ktorĂœ rozhoduje o tom, akĂș rĂœchlosĆ„ vyvinie, začiatok predbiehania v danom mieste a mnohĂ© ďalĆĄie, nemenej dĂŽleĆŸitĂ© pre bezpečnosĆ„.

VrĂĄĆ„me sa k otĂĄzke v nadpise, ak sa vodič nestarĂĄ o vysokĂș kvalitu svojej zručnosti, mĂŽĆŸe viesĆ„ k situĂĄcii, v ktorej sa auto „pokazí“, a teda aj on sĂĄm sa „pokazí“. Veď policajnĂ© sprĂĄvy sĂș plnĂ© obetĂ­ nehĂŽd aj napriek čoraz sofistikovanejĆĄĂ­m systĂ©mom aktĂ­vnej a pasĂ­vnej bezpečnosti.

Ako jazdiĆ„, aby ste nepokazili auto aj seba?ZodpovednĂœ vodič sa okrem zdokonaÄŸovania svojich schopnostĂ­ starĂĄ o technickĂœ stav auta. Poruchy počas jazdy mĂŽĆŸu v najlepĆĄom prĂ­pade zastaviĆ„ auto na okraji cesty, čo mĂĄ za nĂĄsledok neskorĂș jazdu alebo zlĂș jazdu. HorĆĄie je, ak porucha postihne zariadenie alebo jeho vĂœznamnĂș časĆ„ a vedie k strate kontroly nad autom. RĂœchlosĆ„ auta a pokazenĂœ brzdovĂœ systĂ©m je nudnĂĄ vyhliadka. Koleso, ktorĂ© spadne v zĂĄkrute na ceste, ponechĂĄva malĂș ĆĄancu vyhnĂșĆ„ sa pĂĄdu z cesty. Roky takmer „pleĆĄatĂœch“ pneumatĂ­k a nečakanĂ©ho daĆŸÄa sĂș tieĆŸ veÄŸmi riskantnou kombinĂĄciou. V tĂœchto prĂ­padoch mĂŽĆŸu byĆ„ nĂĄsledky oveÄŸa vĂĄĆŸnejĆĄie. Okrem toho sa často vzĆ„ahujĂș na cestujĂșcich a inĂœch ĂșčastnĂ­kov cestnej premĂĄvky.

JednĂœm slovom je veÄŸmi dĂŽleĆŸitĂ©, ako auto prevĂĄdzkujeme a ako sa starĂĄme o jeho technickĂœ stav. ZaujĂ­malo by ma, koÄŸko vodičov kontroluje auto, čo sa v vodičskom kurze nazĂœva „dennĂĄ ĂșdrĆŸba“. VĂœsledky takĂ©hoto prieskumu by nĂĄs mohli veÄŸmi prekvapiĆ„ – veď modernĂ© autĂĄ sĂș takĂ© „spoÄŸahlivĂ©â€œ. Pozor vĆĄak na to, ĆŸe sa aj opotrebĂșvajĂș.

PridaƄ komentår