HorĂșce obdobie pred F-35
Prezident Donald Trump 16. jĂșla oznĂĄmil, ĆŸe SpojenĂ© ĆĄtĂĄty ukonÄia vojenskĂș a hospodĂĄrsku spoluprĂĄcu s Tureckom v rĂĄmci programu viacĂșÄelovĂœch bojovĂœch lietadiel F-35 Lightning II spoloÄnosti Lockheed Martin. Toto vyhlĂĄsenie je vĂœsledkom zaÄatia dodĂĄvok systĂ©mov protivzduĆĄnej obrany S-400, ktorĂ© boli zakĂșpenĂ© v Rusku a napriek tlaku Washingtonu Ankara od uvedenĂ©ho obchodu neodstĂșpila. Toto rozhodnutie bude maĆ„ pre tento program veÄŸa dĂŽsledkov, ktorĂ© moĆŸno pocĂtiĆ„ aj na rieke Visla.
Vyjadrenie americkĂ©ho prezidenta je priamym dĂŽsledkom udalostĂ z 12. jĂșla, keÄ na leteckĂș zĂĄkladĆu Murted pri tureckej metropole prileteli ruskĂ© dopravnĂ© lietadlĂĄ, ktorĂ© dodali prvĂ© prvky systĂ©mu S-400 (podrobnejĆĄie pozri WiT 8/2019 ). ). MnohĂ komentĂĄtori poukĂĄzali na to, ĆŸe takĂ©to dlhĂ© obdobie medzi udalosĆ„ami by mohlo byĆ„ vĂœsledkom nezhĂŽd v rĂĄmci federĂĄlnej administratĂvy USA o moĆŸnostiach âpotrestaniaâ Turkov, ktorĂ© sĂș k dispozĂcii prostrednĂctvom zĂĄkona CAATSA (Countering America's Adversaries Through Sanctions Act), ktorĂœ bol podpĂsanĂœ v auguste 2017. . Okrem embarga na F-35 mĂŽĆŸu AmeriÄania obmedziĆ„ aj podporu sĂșvisiacu s inĂœmi typmi zbranĂ, ktorĂ© tureckĂ© ozbrojenĂ© sily pouĆŸĂvajĂș alebo v sĂșÄasnosti dodĂĄvajĂș (naprĂklad Turecko zo strachu z toho zvĂœĆĄilo nĂĄkup nĂĄhradnĂœch dielov pre F-16C / D v poslednĂœch tĂœĆŸdĆoch a na druhej strane Boeing a ministerstvo obrany poskytli kompletnĂ© vrtuÄŸnĂky CH-47F Chinook). Vidno to aj na vyjadreniach politikov Potomaca, v ktorĂœch namiesto slov âembargoâ Äi âvylĂșÄenieâ zaznie len âpozastavenieâ. Ako uĆŸ bolo uvedenĂ©, tureckĂ©mu personĂĄlu spojenĂ©mu s programom F-35 sa podarilo opustiĆ„ SpojenĂ© ĆĄtĂĄty do konca jĂșla. Samozrejme, ĆŸiadny AmeriÄan nemĂŽĆŸe zaruÄiĆ„, ĆŸe tajomstvĂĄ programu, ktorĂœ drĆŸĂ Turecko, nebudĂș na oplĂĄtku odhalenĂ© Rusom alebo ÄĂĆanom. Ć tyri F-35A uĆŸ zmontovanĂ© a dodanĂ© pouĆŸĂvateÄŸovi sa nachĂĄdzajĂș na zĂĄkladni Luke v Arizone, kde zostanĂș a budĂș ÄakaĆ„ na svoj osud. PodÄŸa pĂŽvodnĂœch plĂĄnov mali prvĂ z nich doraziĆ„ na zĂĄkladĆu Malatya v novembri tohto roku.
ZaujĂmavĂ© je, ĆŸe to nie je prvĂœkrĂĄt, Äo majĂș Turci problĂ©my s nĂĄkupom americkĂœch bojovĂœch lietadiel. V 80. rokoch musela Ankara presvedÄiĆ„ Washington, ĆŸe âtajomstvĂĄâ F-16C/D nepreniknĂș do Sovietskeho zvĂ€zu a jeho spojencov. AmeriÄania z obavy pred Ășnikom informĂĄciĂ nesĂșhlasili s vĂœvozom ĂĄut do Turecka a GrĂ©cka â v sĂșlade s politikou udrĆŸiavania rovnovĂĄhy medzi dvoma bojujĂșcimi spojencami NATO. SpojenĂ© ĆĄtĂĄty dlhodobo presadzujĂș politiku predaja rovnakĂœch typov zbranĂ do oboch krajĂn.
ĂÄasĆ„ Turecka na programe F-35 Lightning II sa datuje od zaÄiatku tohto storoÄia, keÄ sa Ankara stala siedmym medzinĂĄrodnĂœm partnerom projektu v skupine Tier 195. Turecko do programu investovalo 2007 miliĂłnov USD. V januĂĄri 116 jej Ășrady najprv oznĂĄmili zĂĄmer nakĂșpiĆ„ 35 vozidiel vo variante F-100A, neskĂŽr ich obmedzili na 35. VzhÄŸadom na rastĂșci vojenskĂœ potenciĂĄl tureckĂœch ozbrojenĂœch sĂl nebolo moĆŸnĂ© vylĂșÄiĆ„, ĆŸe objednĂĄvka by boli rozdelenĂ© medzi verzie F-35A a F. -2021B. Tie sĂș urÄenĂ© pre pristĂĄvacĂ vrtuÄŸnĂk Anadolu, ktorĂœ mĂĄ vstĂșpiĆ„ do sluĆŸby v roku 10. K dneĆĄnĂ©mu dĆu Ankara objednala ĆĄesĆ„ F-11A v dvoch poÄiatoÄnĂœch sĂ©riĂĄch (35. a XNUMX.).
V roku 2007 bola tieĆŸ nadviazanĂĄ priemyselnĂĄ spoluprĂĄca s americkĂœmi podnikmi s cieÄŸom umiestniĆ„ vĂœrobu komponentov F-35 do Turecka. Program v sĂșÄasnosti zahĆĆa okrem inĂ©ho Turkish Aerospace Industries, Kale Pratt & Whitney, Kale Aerospace, Alp Aviation a AyesaĆ, ktorĂ© poskytujĂș viac ako 900 konĆĄtrukÄnĂœch prvkov pre kaĆŸdĂœ F-35. Ich zoznam zahĆĆa: centrĂĄlnu ÄasĆ„ trupu (kovovĂ© aj kompozitnĂ© Äasti), vnĂștornĂœ kryt prĂvodov vzduchu, pylĂłny pre zbrane vzduch-zem, prvky motora F135, podvozok, brzdovĂœ systĂ©m, prvky systĂ©m zobrazovania Ășdajov v kabĂne alebo riadiaci systĂ©m jednotiek zbranĂ. PribliĆŸne polovica z nich sa zĂĄroveĆ vyrĂĄba vĂœluÄne v Turecku. OdtiaÄŸto ministerstvo obrany nariadilo spoloÄnosti Lockheed Martin, aby urĂœchlene naĆĄla alternatĂvnych dodĂĄvateÄŸov v SpojenĂœch ĆĄtĂĄtoch, Äo by mohlo stĂĄĆ„ rozpoÄet na obranu asi 600 miliĂłnov dolĂĄrov. UkonÄenie vĂœroby komponentov pre F-35 v Turecku je naplĂĄnovanĂ© na marec 2020. Zmena dodĂĄvateÄŸov by sa podÄŸa Pentagonu mala minimĂĄlne oficiĂĄlne dotknĂșĆ„ celĂ©ho programu. Jedno zo servisnĂœch stredĂsk motorov F135 malo byĆ„ postavenĂ© aj v Turecku. PodÄŸa vyjadrenia rezortu obrany uĆŸ prebiehajĂș rokovania s jednou z eurĂłpskych krajĂn o jej presune. V rokoch 2020-2021 sa plĂĄnuje spustenie dvoch centier tohto typu v Holandsku a NĂłrsku. Okrem toho sa v rĂĄmci vĂœvoja verzie Block 4 mali tureckĂ© spoloÄnosti podieÄŸaĆ„ na programe integrĂĄcie lietadiel s typmi zbranĂ vyrobenĂœch v Turecku.
Takmer okamĆŸite po rozhodnutĂ americkĂ©ho prezidenta sa v PoÄŸsku objavilo mnoĆŸstvo komentĂĄrov, ktorĂ© naznaÄovali, ĆŸe miesta vyhradenĂ© pre tureckĂ© autĂĄ na koneÄnej montĂĄĆŸnej linke vo Fort Worth by mohlo zaujaĆ„ ministerstvo nĂĄrodnej obrany, ktorĂ© oznĂĄmilo nĂĄkup minimĂĄlne 32 F -35PokiaÄŸ ide o letectvo. ZdĂĄ sa, ĆŸe kÄŸĂșÄovou otĂĄzkou je Äas, keÄĆŸe aj Holandsko avizuje objednĂĄvku na ÄalĆĄĂch osem Äi devÀƄ exemplĂĄrov a druhĂș tranĆŸu plĂĄnuje aj Japonsko (z finanÄnĂœch dĂŽvodov by lietadlo malo pochĂĄdzaĆ„ z lĂnie Fort Worth) Äi republika z KĂłrey.
Teraz zostĂĄva otĂĄzkou, akĂĄ bude odpoveÄ Turecka. Jednou z moĆŸnostĂ by mohla byĆ„ kĂșpa Su-57, ako aj ĂșÄasĆ„ ruskĂœch firiem na programe vĂœstavby lietadla 5. generĂĄcie TAI TF-X.