Nevyužité šance SEPTEMBER'39. Autorova polemika
Vojenské vybavenie

Nevyužité šance SEPTEMBER'39. Autorova polemika

Nevyužité šance SEPTEMBER'39. Autorova polemika

V septembrovom – októbrovom čísle časopisu „Wojsko i Technika – Historia“ bola uverejnená „recenzia“ Dr. Edwarda Malaka „Zmeškané príležitosti SEPTEMBER'39“. Pre jej obsah a povahu som bol akosi nútený reagovať.

Povedzme si na rovinu: ak by moja kniha bola napríklad o láske k psom, čitateľ by na základe tejto „recenzie“ usúdil, že ide o knihu o láske k mačkám.

Možno sa pýtate, prečo som vôbec napísal túto knihu. Za posledný rok som si túto otázku kládol mnohokrát a myslím si, že po prečítaní „Paktu Ribbentrop-Beck“ od Pyotra Zykhoviča som to jednoducho nemohol vydržať. Trochu ma vyprovokovala aj publikácia Zemovita Shchereka „Víťazné spoločenstvo“. V polovici 1939. rokov som sa začal zaujímať o septembrovú tému a ako vášnivý obdivovateľ som začal zbierať rôzne knihy, porovnávajúc jednotlivé časti tej istej skladačky. Veľmi rýchlo som si všimol nejaký rozpor, akýsi nesúlad medzi týmito dielami. V XNUMX sme na tie časy mali fantastické bombardéry Losi, ale vôbec sme ich nevedeli použiť. Mali sme výborné protitankové pušky, ale správy o ich efektívnom použití v septembri úzko súvisia s veľkými vojenskými jednotkami: niektoré ich efektívne používali až do konca bojov, iné ich po prvých stretoch opustili. prečo? Bez významu nebol ani obraz druhej poľskej republiky, vykresľovanej komunistickou propagandou ako zaostalého, chudobného a archaického štátu, no s veľkou armádou. Bola jednou z najsilnejších v Európe, no v septembri si nemecký Wehrmacht rýchlo na strategickej úrovni poradil s poľskou obranou. Podľa tohto príkladu: porazili nás na strategickej úrovni, pričom mali obrovské problémy s prekonaním odporu významnej časti poľskej armády. Prečo sa to stalo? Všetky tieto kúsky skladačky si protirečili, a tak som začal hľadať vysvetlenie. A zahrnul som ich do svojej knihy.

Ďalším faktorom, ktorý ma prinútil napísať to, bola moja hrdosť na toto Poľsko, na kolosálne úspechy Druhého poľsko-litovského spoločenstva, ktoré, žiaľ, boli na jeho konci premrhané a ktoré boli zahalené závojom mlčania alebo skreslené v komunistickej éry. . Dnes má meškanie. Dodám, že hodnotenie „nás všetkých“ toho obdobia sa nemusí zhodovať s hodnotením jednotlivých historických osobností. A v knihe to veľakrát vyjadrujem. S poľutovaním však musím povedať svoj názor, ako napríklad: „Nuž, druhá republika bola vo svojich úspechoch krajinou ľudí hladných po úspechu, ktorí snívali o tom, že zaujmú pozíciu, akú sme mali za čias Jagelovcov. A hlad, príležitosť a zručnosť idú ruka v ruke s rastúcimi šancami na úspech. Druhá poľská republika bola v tom čase „ázijským tigrom“. Vtedy sme boli ako dnes Singapur alebo Taiwan. Najprv boli zbavení akejkoľvek šance, ale postupom času sme v týchto pretekoch podávali čoraz lepšie výkony. Počas Poľskej ľudovej republiky sa robili pokusy vymazať úspechy druhej poľskej republiky, vytvoriť falošný obraz o pokroku, ktorý sa v Poľsku udial až po druhej svetovej vojne a pred ňou sa neuskutočnil. ..“* – iný rozbočovač. E. Malaka, čo viedlo k tomu, že proti mne vzniesol diskreditačné obvinenie, že si nevážim úspechy druhej poľskej republiky a dokonca sa za ne hanbím (sic!). Zároveň som na tieto úspechy hrdý. Na okraj dodám, že tento istý odsek si všimli aj iní historici, ktorí mi láskavo (a správne) pripomenuli, že tento ekonomický rast bol spôsobený kompenzáciou strát po Veľkej hospodárskej kríze. Ako vidíte, nie je možné vyhovieť všetkým...

Nevyhnutne som musel vzhľadom na charakter knihy vynechať časť materiálu, ktorý podľa mňa nebol až taký „nosný“, teda jednoducho zaujímavý pre širokú verejnosť. Preto nezahŕňam žiadne vážne úvahy, ako je logistika, ktorá je základom každej vojenskej operácie. Preto komunikačné problémy, nevyhnutné aj pre vedenie nepriateľských akcií, ustúpili do pozadia. Podobne som sa zaoberal problematikou pripravených mobilizačných záloh poľskej armády, či podrobnými kalkuláciami nákladov na vydržiavanie branca. Absencia akéhokoľvek materiálu v publikácii nemusí nutne znamenať nedostatok vedomostí o danej téme. Niekedy to znamená zásah redakcie. Niektoré z týchto prvkov sú dôsledne prezentované v prílohách ku knihe zverejnených na internete.

Pridať komentár