Ako ochladiƄ zem
KlĂma Zeme sa otepÄŸuje. DĂĄ sa namietaĆ„, v prvom rade je to Älovek alebo hlavnĂ© dĂŽvody treba hÄŸadaĆ„ inde. PresnĂ© merania, ktorĂ© sa uskutoÄĆovali niekoÄŸko desaĆ„roÄĂ, vĆĄak nemoĆŸno poprieĆ„? teplota v biosfĂ©re je stĂĄle vyĆĄĆĄia a vyĆĄĆĄia a ÄŸadovĂĄ pokrĂœvka pokrĂœvajĂșca oblasĆ„ severnĂ©ho pĂłlu sa v lete 2012 roztopila na rekordne nĂzku veÄŸkosĆ„.
PodÄŸa Ășdajov zverejnenĂœch NemeckĂœm inĆĄtitĂștom pre obnoviteÄŸnĂș energiu dosiahli antropogĂ©nne emisie CO2, ktorĂœ je povaĆŸovanĂœ za najvĂ€ÄĆĄieho prispievateÄŸa k nepriaznivĂœm klimatickĂœm zmenĂĄm, rekordnĂœch 2011 miliĂĄrd ton v roku 34. Na druhej strane, MedzinĂĄrodnĂĄ meteorologickĂĄ organizĂĄcia v novembri 2012 oznĂĄmila, ĆŸe zemskĂĄ atmosfĂ©ra uĆŸ obsahuje 390,9 ÄastĂc na miliĂłn oxidu uhliÄitĂ©ho, Äo je o dve Äasti viac ako pred desiatimi rokmi a o 40 % viac ako v Äasoch pred industrializĂĄciou.
VĂzie sĂș nasledovnĂ©: ĂșrodnĂ© pobreĆŸnĂ© oblasti pod vodou, celĂ© a hluÄnĂ© mestĂĄ zaplavenĂ©. Hladomor a miliĂłny uteÄencov. PrĂrodnĂ© katastrofy s nebĂœvalou intenzitou. Krajiny s miernym podnebĂm, bohatĂ© na vodu, prechĂĄdzajĂș do horĂșcich suchĂœch stepĂ a polopĂșĆĄtĂ. SuchĂ© oblasti sa topĂ v kaĆŸdoroÄnĂœch zĂĄplavĂĄch.
Dnes sa o takĂœchto dĂŽsledkoch klimatickĂœch zmien vĂĄĆŸne diskutuje. PrĂpad mĂŽĆŸe znamenaĆ„ kolaps civilizĂĄcie na veÄŸkĂœch Ășzemiach Zeme. Nie je teda prekvapenĂm, ĆŸe odvĂĄĆŸne, niekedy fantasticky znejĂșce geoinĆŸinierske projekty sa pripravujĂș na zastavenie globĂĄlneho otepÄŸovania.
Tok nĂĄpadov
NĂĄpady na globĂĄlne chladenie? nechĂœba. MnohĂ© z nich sĂș zameranĂ© na odrĂĄĆŸanie slneÄnĂ©ho ĆŸiarenia. NiektorĂ ÄŸudia chcĂș?bieliĆ„? oblaky, ktorĂ© ich striekajĂș soÄŸnĂœm postrekom. Viac nĂĄpadov na cloud? sĂș to baktĂ©rie, ktorĂ© ich produkujĂș viac alebo spĂșĆĄĆ„ajĂș umelĂ© oblaky z balĂłnov. InĂ chcĂș znovu nasĂœtiĆ„ stratosfĂ©ru Zeme zlĂșÄeninami sĂry, aby tĂĄto vrstva lepĆĄie odrĂĄĆŸala slneÄnĂ© ĆŸiarenie. EĆĄte ambiciĂłznejĆĄie projekty zahĆĆajĂș umiestnenie zrkadlovĂ©ho systĂ©mu na obeĆŸnĂș drĂĄhu okolo Zeme, ktorĂœ by vyradil a moĆŸno zakryl veÄŸkĂ© Äasti planĂ©ty.
ExistujĂș aj originĂĄlnejĆĄie vzory. NiektorĂ ÄŸudia snĂvajĂș o genetickom inĆŸinierstve farebnĂœch odrĂŽd plodĂn, aby ich veÄŸkĂ© plochy lepĆĄie odrĂĄĆŸali slneÄnĂ© lĂșÄe. PodobnĂœ zĂĄmer a efekt by mal aj film, ktorĂœ niektorĂ tvorcovia zamĂœĆĄÄŸajĂș pokryĆ„ rozsiahlymi oblasĆ„ami pĂșĆĄtĂ na naĆĄej planĂ©te.
PokraÄovanie tohto ÄlĂĄnku nĂĄjdete vo februĂĄrovom ÄĂsle Äasopisu
"PreÄo preboha striekajĂș?" DokumentĂĄrny HD (viacjazyÄnĂ© titulky)
Emisie sklenĂkovĂœch plynov v New Yorku ako jednofarebnĂ© gule oxidu uhliÄitĂ©ho