Ako ochladiƄ zem
TechnolĂłgia

Ako ochladiƄ zem

KlĂ­ma Zeme sa otepÄŸuje. DĂĄ sa namietaĆ„, v prvom rade je to človek alebo hlavnĂ© dĂŽvody treba hÄŸadaĆ„ inde. PresnĂ© merania, ktorĂ© sa uskutočƈovali niekoÄŸko desaĆ„ročí, vĆĄak nemoĆŸno poprieĆ„? teplota v biosfĂ©re je stĂĄle vyĆĄĆĄia a vyĆĄĆĄia a ÄŸadovĂĄ pokrĂœvka pokrĂœvajĂșca oblasĆ„ severnĂ©ho pĂłlu sa v lete 2012 roztopila na rekordne nĂ­zku veÄŸkosĆ„.

PodÄŸa Ășdajov zverejnenĂœch NemeckĂœm inĆĄtitĂștom pre obnoviteÄŸnĂș energiu dosiahli antropogĂ©nne emisie CO2, ktorĂœ je povaĆŸovanĂœ za najvĂ€ÄĆĄieho prispievateÄŸa k nepriaznivĂœm klimatickĂœm zmenĂĄm, rekordnĂœch 2011 miliĂĄrd ton v roku 34. Na druhej strane, MedzinĂĄrodnĂĄ meteorologickĂĄ organizĂĄcia v novembri 2012 oznĂĄmila, ĆŸe zemskĂĄ atmosfĂ©ra uĆŸ obsahuje 390,9 častĂ­c na miliĂłn oxidu uhličitĂ©ho, čo je o dve časti viac ako pred desiatimi rokmi a o 40 % viac ako v časoch pred industrializĂĄciou.

VĂ­zie sĂș nasledovnĂ©: ĂșrodnĂ© pobreĆŸnĂ© oblasti pod vodou, celĂ© a hlučnĂ© mestĂĄ zaplavenĂ©. Hladomor a miliĂłny utečencov. PrĂ­rodnĂ© katastrofy s nebĂœvalou intenzitou. Krajiny s miernym podnebĂ­m, bohatĂ© na vodu, prechĂĄdzajĂș do horĂșcich suchĂœch stepĂ­ a polopĂșĆĄtĂ­. SuchĂ© oblasti sa topĂ­ v kaĆŸdoročnĂœch zĂĄplavĂĄch.

Dnes sa o takĂœchto dĂŽsledkoch klimatickĂœch zmien vĂĄĆŸne diskutuje. PrĂ­pad mĂŽĆŸe znamenaĆ„ kolaps civilizĂĄcie na veÄŸkĂœch Ășzemiach Zeme. Nie je teda prekvapenĂ­m, ĆŸe odvĂĄĆŸne, niekedy fantasticky znejĂșce geoinĆŸinierske projekty sa pripravujĂș na zastavenie globĂĄlneho otepÄŸovania.

Tok nĂĄpadov

NĂĄpady na globĂĄlne chladenie? nechĂœba. MnohĂ© z nich sĂș zameranĂ© na odrĂĄĆŸanie slnečnĂ©ho ĆŸiarenia. NiektorĂ­ ÄŸudia chcĂș?bieliĆ„? oblaky, ktorĂ© ich striekajĂș soÄŸnĂœm postrekom. Viac nĂĄpadov na cloud? sĂș to baktĂ©rie, ktorĂ© ich produkujĂș viac alebo spĂșĆĄĆ„ajĂș umelĂ© oblaky z balĂłnov. InĂ­ chcĂș znovu nasĂœtiĆ„ stratosfĂ©ru Zeme zlĂșčeninami sĂ­ry, aby tĂĄto vrstva lepĆĄie odrĂĄĆŸala slnečnĂ© ĆŸiarenie. EĆĄte ambiciĂłznejĆĄie projekty zahƕƈajĂș umiestnenie zrkadlovĂ©ho systĂ©mu na obeĆŸnĂș drĂĄhu okolo Zeme, ktorĂœ by vyradil a moĆŸno zakryl veÄŸkĂ© časti planĂ©ty.

ExistujĂș aj originĂĄlnejĆĄie vzory. NiektorĂ­ ÄŸudia snĂ­vajĂș o genetickom inĆŸinierstve farebnĂœch odrĂŽd plodĂ­n, aby ich veÄŸkĂ© plochy lepĆĄie odrĂĄĆŸali slnečnĂ© lĂșče. PodobnĂœ zĂĄmer a efekt by mal aj film, ktorĂœ niektorĂ­ tvorcovia zamĂœĆĄÄŸajĂș pokryĆ„ rozsiahlymi oblasĆ„ami pĂșĆĄtĂ­ na naĆĄej planĂ©te.

Pokračovanie tohto člĂĄnku nĂĄjdete vo februĂĄrovom čísle časopisu 

"Prečo preboha striekajĂș?" DokumentĂĄrny HD (viacjazyčnĂ© titulky)

Emisie sklenĂ­kovĂœch plynov v New Yorku ako jednofarebnĂ© gule oxidu uhličitĂ©ho

PridaƄ komentår